Domino a jeho pohľad na svoj prvý Half Ironman.

Môj prvý HALF-IRONMAN, alebo ako sme sa s Michalom stretli.

Pred štyrmi rokmi som nebol schopný zabehnúť 12-minútovku, 2.7.2016 som si prešiel peklom na polovičnom Ironmanovi. Ale späť na začiatok.
Šport ma nikdy nejako extrémne nebavil, hral som s chalanmi futbal, stolný tenis, chodil na kupko, do lesa a pod, no nepomýšľal som veľmi na niečo väčšie. Keď som začal riešiť svoju budúcnosť a vysokú školu, všetko sa zmenilo. Najprv to začalo behom, potom sa k tomu pridalo plávanie a to bolo už len naskok od cyklistiky. Bol som veľmi slabučký, ale po prvom videu s titulom IM som vedel jedno, toto presne chcem!!
Čas pokračoval, ja som si veselo trénoval, no absolútne som o ničom nemal prehľad a tréning som si staval tak pocitovo. S takýmto prístupom, hoci som sa snažil a chcel, som nemal šancu sa zlepšovať. S financiami som si hlavu nelámal a so svojim chatrným vybavením som robil to, čo ma bavilo. Na inom mi nezáležalo.
S Michalom som sa spoznal pred rokom v lete cez mojich kamarátov, v septembri som bežal na jeho preteku v Sp. Vlachoch a 7 dní pred svojimi narodeninami som u neho v Ba pozeral Frodenov triumf na Havaji. Doobeda ma rozbil na bajku a ja som začal šípiť, čo je to triatlon v skutočnosti.
Od januára tohto roku ma Michal začal trénovať a môj tréning sa zmenil o 180 stupňov. Konečne to začalo naberať smer a ja som pomaly cítil, že sa zlepšujem. Cieľom našej spolupráce bolo absolvovať polovičného ironmana v Bátovciach. Cieľ to bol obrovský a ja som vedel, že budem musieť poriadne drať, ak nechcem odísť s hanbou a odretými ušami.
Poďme sa pozrieť na začiatok sezóny a jednotlivé disciplíny:

Plávanie: U nás v meste sme mali plaváreň zatvorenú, tak som štvrtky a nedele cestoval do Košíc. Mal som šťastie na cestovanie zadarmo, no aj tak to bolo náročné skĺbiť maturitný ročník so športom. Aj ja som len človek a mám len 24hod denne. No takisto mám svoje ciele a preto si viem určiť priority. Dlhé cesty vlakom som trávil takmer stále sám a to mi veľmi na motivácií nepridávalo. 100m pod dve minúty šlo len veľmi ťažko a na preplávanie 25m bazénu som potreboval asi 36záberov. Čistá katastrofa. Z plávania som mal najväčší strach, keďže som nikdy na otvorenej vode neplával. Michal mi ordinoval rôzne tréningy, od stoviek cez pyramídy až po 1500-vky. Časom sa otvorila plaváreň aj u nás a tak som sa aj vďaka kolektívu krompašskej plavárne dostal na 22-23 záberov na dĺžku a aj časy šli dole.

Cyklistika: Trénoval som v podmienkach, aké som mal. Bicykel som nemal ani zďaleka taký, ako ostatní triatlonisti, no mne to bolo absolútne jedno. V období pred pretekmi som sa mohol spoľahnúť na Martina, ktorému ďakujem, no zvyšok prípravy som stavil na svoj stroj. Trénoval som od rôznych časoviek, cez kopce a lá 6x Branisko až po dlhotrvajúce tréningy na vytrvalosť. Čím ďalej, tým viac ma cyklistika začala baviť.

Beh: Moja obľúbená disciplína, v ktorej som sa asi najviac zlepšil. Na Jahodnej mi úvodný beh vyniesol osobák 19:35 a desiatku som s Lukášovou pomocou atakoval na 39 minútach. Behával som veľa, od hodinových výklusov, cez dvacky a intervaly až po behy na Hutník.
Posilka: Mal som šťastie na férového telocvikára, ktorý mi dovolil tráviť telesné v posilke, kde som cvičil, ako ma Mišo naučil. Okrem toho som zaradzoval v príprave aj tréningy v schodoch.
Čas pomaly plynul, ja som trénoval, užíval si život tak, ako ma baví, zmaturoval som a prijali ma aj na vysokú školu. Mesiac do preteku som začínal skutočne veriť, že všetko to má význam. Trénoval som presne podľa pokynov od Michala a cítil som sa aj lepšie. Na začiatku našej spolupráce som mal asi 78kg, pred štartom 72kg.
Týždeň do preteku som sa už len zaerodynamizoval, doriešil nejaké veci okolo preteku a dopĺňal soli, vody, energiu. Sám som poriadne neveril tomu, že onedlho zo mňa môže byť finišer polovičného ironmana, ako sme si to na zač. sezóny predsavzali.

Cesta do BA je dlhá, odtiaľ odchádzame s Mišom do Levíc a na ubytko. Deň pred štartom som vzrušený, aj keď mám obavy a plno otázok.
Pred štartom sa mojou vinou strácame a kopeme si do nôh niekoľko prebytočných kilometrov v kopcoch. Do budúcna si musím lepšie naštudovať veci okolo. Dorážame na štart, prezentujeme sa, posledné porady a odkladáme veci do depa. Stretávame viac a viac pretekárov a ja sa pripravujem na horúce peklo.

Samotné preteky:

Neoprén je zakázaný, tester neberiem začínam mať bobky. Stojím po kolená vo vode a pozerám, že bójky sú brutálne ďaleko. Chystám sa prvýkrát plávať v otvorenej vode, doteraz som len točil dĺžky v bazéne. Ozýva sa výstrel a ja začínam plávať. Po pár metroch dostávam kopačku do hlavy a do okuliarov mi nateká voda. Našťastie som v pohode a viac-menej odhadom plávem ďalej. Prvú bójku míňam o asi 100m, preto zaradzujem zopár prsiarských záberov, aby som sa zorientoval a nenaplával ďalšie metre navyše. Druhé kolo je lepšie, cítim sa výborne a z vody vybieham za 50minút. V cieli sa dozvedám, že plávanie bolo dlhšie, preto som ešte spokojnejší, pretože z vody som mal fakt obavy.
Bežím depom, dobieham k bicyklu, dávam si prilbu, okuliare, ponožky a tretry. Obuť si ponožky bola chyba, ktorú ľutujem asi po 40km a za jazdy si ich vyzúvam. Prvých 30km sa dávam dokopy po plávaní a idem si svoje tempo, beriem prvý gél. Nesmiem to prepáliť. Problém nastáva v depe, kde si stíham vziať len jednu pollitrovku. Počítam, že si to neskutočne vyžeriem, ale nevzdávam to. Po pár kilometroch zisťujem, že vo fľaši nie je jonťák, ale voda. Toto bude veľmi bolieť, no pretek končí, až keď je koniec. Smädný vbieham do tretieho kola a beriem si fľašu koly a jonťák. Síce to už nezlepším, ale aspoň sa pokúsim udržať to v takomto stave. Horúčava dáva zabrať, kopce ešte viac, no ďakujem za všetky ťažké tréningy v kopcoch a cítim sa dobre. Zjazdy nerozbieham naplno, predsa len nejdem na svojom bajku a bolo by ho škoda, keby som sa tu rozsekal. Počas druhej časti triatlonu len sledujem známych a nenápadne sa hecujeme. Pred behom kopem ešte tyčinku, žalúdok to potrebuje. Cyklistika mi trvá 3:17h a trochu unavený, no stále živý zoskakujem na horúci asfalt, odkladám bajk a pripravujem sa na beh.
Hneď z depa do seba kopem red-bull, no ktorý sa teším od štartu. Prvé dve kolá cítim dobré nohy, som síce unavený, no zatínam zuby a pokračujem v ťažení za svojim cieľom. Na 12.km prichádza prvá stopka a vyhadzujem obsah žalúdka. Opakuje sa to ešte 5x a ja som si vedomý, že telo mi dáva šancu dokončiť pretek, ak výrazne znížim tempo. Bolo chybou kombinovať všetko možné na občerstvovačkách, cenná skúsenosť do budúcna. Posledné kilometre trpím v kŕčoch a bolesti, striedam cupot s chôdzou a po 2:12h dobieham do cieľa. Výsledný čas 6:22:22h ma teší, no som na seba hrdý, že som to nevzdal a celý pretek som dokončil, aj keď som vzal telu viac, než čakalo.
V cieli si ma berú do opatery lekári. Podľa Miša som zelený ako tráva, asi je zle-nedobre. Všetko ma bolí, no žijem a mám pocit, že som ok. Doktor mi káže dopĺňať cukry a tekutiny. Som vyčerpaný a dehydrovaný, ale to je v pohode. Pijem kolu a cmúľam melón, som celý špinavý a vyzerám ako batoľa. Bez ohľadu na okolnosti som dotiahol svoj boj až do úplného konca. Po preteku sa dávam pomaličky dokopy a poberáme sa na ubytko, kde regenerujeme v bazéne a ja večer rozsekaný na šrot zaspávam. Bolí ma celý žalúdok, svaly, chodidlá, no ja som šťastný. V cieli si už len podávam ruky s borcami z Krompách a užívam si pocity z celého dňa.
Je pondelok, chôdza po schodoch mi dáva zabrať, no jedno vám teda poviem. Toto bol ten najkrajší deň v mojom živote a budúci rok som v Bátovciach zas. Podmienky na trati boli brutálne, mohlo to so mnou dopadnúť horšie, no húževnatosť, vytrvalosť a asi aj moja sprostosť ma znova nesklamali. 😀
Čo do budúcna?:
Keď kamoška získala vodičák, zo srandy som nadhodil, či ma odvezie na IM Barcelona. Mám 18 rokov a práve som si vyskúšal, čo to ten triatlon je a som pevne rozhodnutý, že toto je presne to, čo v živote chcem. V piatky sa síce neposielam do kómy, nemám pri sebe najkrajšie ženy ako chalani z ľadových plôch a futbalových ihrísk, nemám svaly ako borci z posilky, no jedno viem určite. Robím, čo ma napĺňa, mám zo seba dobrý pocit a som na seba hrdý. Veľmi sa chcem zlepšovať a atakovať svoje limity. Takisto by som časom chcel aj väčšie úspechy, no som skromný a ostávam nohami pevne na zemi. Viem, že som ochotný drať a obetovať veľa, no chce to veľa času. Uvidíme, ako sa to vyvinie s univerzitou, možno budem dlhú dobu trénovať len beh a plávanie, no triatlon je moja srdcovka. Chcel by som absolvovať viac pretekov v SLPO v duatlone, určite nejaké triatlony a takisto aspoň jedného polovičného ironmana. Takto by sa mi budúci rok páčil a potom uvidíme.
Poďakovanie:
Na záver sa chcem poďakovať všetkým ľuďom, ktorí ma od mojich mega skromných začiatkov tlačili vpred, či už po stránke morálnej, alebo materiálnej. Ďakujem každému, kto so mnou absolvoval nejaký tréning, chalanom za behy, babám za oddych na plavárni. Vďaka za každý birell na schodoch, každý pokec, stretko, možnosť oddyhnúť si po stránke psychickej, lebo šport nie je len fyzickou záležitosťou. Menovať tu osobne nemá zmysel, veď vy všetci, o ktorých hovorím, to dávno viete. 🙂 Ja na nikoho nezabudnem, bez vás by som nebol tam, kde som.
Úplne nakoniec, sa chcem poďakovať človeku, ktorý pre mňa urobil najviac. Áno, nikto iný, než MICHAL ULIČNÝ! Nie len že je to môj tréner, ktorý ma naučil aspoň trochu chápať zmysel trénovania a pod.,okrem toho je to aj skvelý kamarát a výborný človek. Aj keď sa bude oháňať tým, že som dral ja a on ma len usmerňoval, bez neho by som bol stále len chalan, ktorý síce chce, no nevie ako. 🙂
S rešpektom a pokorou až do úplného konca!!!
S pozdravom váš GRINGO

ghjkg

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *