Slovakman 226- Ironman sa nikdy nevzdáva!

Ako už býva zvykom, prvá augustová sobota je pre slovenského a českého triatlonistu rezervovaná pre jediný dlhý triatlon na Slovensku menom SLOVAKMAN. SLOVAKMAN je postavený na 3,8 km dlhom plávaní v rieke Váh, z ktorej ak sa vám podarí vymotať (kto bol vie, kto nie odporúčam vyskúšať), tak na vás čaká porcia 180 km na bicykli a ako to už býva na ironmanoch zvykom, na záver sa do vás ešte oprie beh v podobe maratónu 42,1 km. Všetko samozrejme za jediný deň. Tí najlepší prichádzajú do cieľa za približne 8,5 hodín, tí udržiavaní popri práci za 10 až 11 hodín a tí ozajstní vytrvalci po tme za 16 – 17 hodín. Ako raz povedal môj obľúbený speaker Vlado: ,,Nie je umenie sa potrápiť 8 hodín, ale skúste sa trápiť 17 hodín.“ ? Rešpekt jeho hláškam a ešte väčší jeho odvahe povedať to na mikrofón. ?

Ako to na SLOVAKMAN-e býva?

Deň začínal ako obvykle veľmi skoro. Budíček o 5tej ráno. Rýchle raňajky v podobe rice cake a pudingov od Kompavy, vymotať sa z izby s bicyklom a všetkým equipmentom tak, aby som o 6:10 už parkoval svoj bicykel v depe. Cieľom rána bolo hlavne nezaspať a všetko urobiť v pokoji a premyslene. Podarilo sa. Bolo presne 6:30, moje veci odovzdané a ja som mal pól hodinu na to, aby som si obliekol neoprén, dal krátku rozplavbu a bol pripravený na štart.

Sobota,šesť hodín ráno a ty vieš, že toto nebude ľahký víkend 🙂

Je to tu!

Výstrel z dela a poďme na tých 3,8 km vo Váhu. Tesne pred výstrelom som len započul ako niekto povedal, že aj keď sa pláva do mierneho protiprúdu, netreba sa tlačiť k brehu, ale viac do stredu. Pri kraji sú veľké riasy a včera s nimi bojoval. Hovorím si fasa, to zase bude. Počúvnem a teda plávam priamo na bóju. Po pár metroch je to tu, ale v podstate ma to neobmedzuje, len to nie je moc príjemný pocit. Po pár ďalších minútach to už neriešim a snažím sa len koncentrovať na moje plávanie, ktoré mi v neopréne ide akosi horšie. Prvý okruh, druhý okruh, tretí okruh a poďme z vody preč. Dosť bolo kúpania, ide sa bicyklovať!

Cyklistika a.k.a. 180 km vo vetre.

Nasledovala teda najdlhšia disciplína dňa a to cyklistika v podobe 180 kilometríkov. Bicykel v Piešťanoch je taký, aký je. Rovina, silný vietor a tento rok si organizátor pripravil aj jednu prietrž mračien. To znamenalo, že prvýkrát mi bola v Piešťanoch aj zima. Minulé roky tam nikdy nebolo menej ako 36 stupňov. Piešťany sa dočkali!

Podmienky sme mali všetci rovnaké a bolo na každom, ako sa s tým vysporiada. Prvýkrát sa mi podarilo dodržiavať to, čo som si hovoril. Držať si svoje watty, svoju kadenciu a prejsť celých 180 km vyrovnane. Podarilo sa. Pri spätnej analýze mi Index Variability jazdy ukázal hodnotu 1.05 (skoro bez odchýlok).

Mohlo sa vyraziť na beh!

PS: Tu sa mi potvrdilo to, čo hovorím všetkým svojim klientom, že darmo budete mať najnovší Garmin na riadidlách, keď si z neho po každom tréningu zoberiete len kilometre, čas a rýchlosť. Čísla z týchto mašiniek sú rečou vášho tela a oplatí sa si ich všímať viac. Zdravie máte len jedno!

Maratón

Maratón je posledná časť celého dlhého triatlonu a často tá najbolestivejšia. Oproti minulým rokom som naň vybiehal viac svieži a ešte aj s rezervou. Dúfal som, že kríza na 25. km sa mi vyhne a dobojujem to bez ujmy. Kríza na 25. km neprišla, pretože prišla už na kilometri číslo 17 a trvala presne do 21. km. Boli to moje najdlhšie 4 km. Chôdza, potom kúsok beh, potom len státie. Keď si pomyslíte, že ešte 21 km behu je pred vami, tak vám príde na rozum, že pre dnešok to už vzdáte. Nakoniec pomohlo zastaviť sa v občerstvovačke, doplniť tekutiny, jedlo, trošku pomoc od organizátorov v podobe ľadovej vody za krk a mohlo sa ísť ďalej.

Druhá polovica maratónu bola už bez zastávky, pomalšia ako prvá, ale verte mi, v tom momente sú vám sekundy už ľahostajné. Tešíte sa, že už o hoďku-dve bude koniec a vy si konečne po 11 hodinách sadnete. Presne tak to aj bolo. Čas sa zastavil na 11 hodinách a zopár minútach a prišiel zaslúžený oddych. Každý sa ma pýta nad čím človek 11 hodín rozmýšľa, ale verte, že tých 11 hodín vám ubehne strašne rýchlo.

Obzvlášť tento rok, keď som mal na trati už svojich klientov a kamarátov v jednom. Boli rozumnejší a pretekali v kategórii štafiet. Bol to super pocit, keď človek vidí rovnaký dres, keď vás povzbudia a keď vidíte, že im to ide. Pre niektorých to bola prvá súťaž a oni sa tam vôbec nestratili. Toto ma baví úplne najviac.

Pamätám sa, keď prišiel v zime za mnou napríklad Paľo Kitta, že dostal na narodeniny štartovné na Ironman 70.3 do Zell am See, a že potrebuje trénera. Nemal bike, nemal tušenia ako to zvládne a už na jar behal polmaratón za 1:38 a v Piešťanoch letel na bicykli 60 km v priemere 34 km/hod.

Paľo v krásnom drese a ešte krajšom výkone počas dna.

Alebo Michal, ktorému každý hovoril, že beh pre jeho koleno už nemusí byť to najlepšie a na SLOVAKMAN pretekal na 7 km okruhu čo to šlo. Všetci z teamu, ktorí tam boli, dali v štafetách zo seba všetko. Za to im veľmi pekne ďakujem a gratulujem!

Ale ideme ďalej. Podersdorf is coming soon.